Európska únia v smrteľnej agónii

Udalosti posledných dní v Európe určite nie sú nudné. Veď predsa vlády a lídri eurozóny padajú astronomickým tempom.

Za posledný rok prišlo o moc sedem premiérov, medzi ktorých sa zaradil aj trojnásobný taliansky premiér Silvio Berlusconi, keď v utorok oznámil, že odstúpi. Vo väčšine prípadov to neboli voliči, ale euro a kríza, ktoré donútili premiérov podať demisiu.

Obyvatelia eurozóny nie sú nadšení neustálym pokračovaním transferu peňazí do štátov južnej Európy, a Berlín nemôže prijať úsporné opatrenia, keďže zmluvy o EÚ garantujú členským štátom fiškálnu autonómiu. Ani verejný tlak nemôže prinútiť južanských obyvateľov vydať sa tou správnou „nemeckou“ cestou . Obraz Nemecka  v týchto krajinách nie je veľmi priaznivý. Všetky navrhované kroky  sa obracajú proti nim a vyvolávajú vlny nepokojov. Pre zadlžené krajiny sa jediným východiskom stal Európsky záchranný fond, ktorý mal pôvodne prístup  k 440 miliardám eur. Znie to ako veľa peňazí, ale v skutočnosti táto suma postačí akurát na financovanie záchran Grécka, Írska a Portugalska.  EFSF však nemá dostatočnú kapacitu na záchranu Španielska a Talianska. Dlh Talianska predstavuje 1,9 bilióna eur (cca 120% HDP). Ak sa nenájde dostatok prostriedkov na jej záchranu,  táto krajina zbankrotuje. Potápajúca sa čižma ohrozuje eurozónu.

Kríza sa napriek všemožným opatreniam neustále prehlbuje. Avšak Nemci   majú plán. V prvom rade sa snažia pozmeniť smerovanie Talianska a Grécka. Ideálne by bolo, keby sa vládam podarilo dosiahnuť napríklad implementáciu úsporných programov – aj keď sa to momentálne zdá ako nedosiahnuteľná úloha, dodatky k ústave, umožniť úpravu rozpočtov v týchto krajinách tak, aby spĺňali zodpovednosť podľa nemeckého vkusu. Problémom je, že  Európa sa nachádza v nezávideniahodnom stave a štrajky sú v niektorých krajinách na dennom poriadku. Vlády sa bezmocne prizerajú ako sa obyvatelia búria proti príkazom Nemecka. A práve preto sa Nemci snažia vytvoriť technokratické vlády, ktoré by aspoň na istý čas mohli ignorovať hlas ľudu. A napokon dúfajú, že sa to všetko bude dať uskutočniť bez volieb, keďže sa obávajú, že akékoľvek voľby by boli vnímané ako referendum. Neúspech vo voľbách by podkopal  piliere eurozóny.

Chcú Nemci dosiahnuť tieto ciele pre dobro Európy? Z médií môžeme čoraz častejšie počuť volanie  Merkelovej a Sarkózyho po novej Európe. Ale kto by ju mal  postaviť? Čakanie na novú Európu (ako si mnohí mysleli) nie je ešte zďaleka zavŕšené. Postupne sa ukazuje, že alternatív na ňu je viac.

Leave a Reply

Bitnami