Z blata do kaluže

V arabských krajinách už dlhšiu dobu môžeme pozorovať veľké zmeny, ktoré označuje fenomén Arabská jar.

V arabských krajinách už dlhšiu dobu môžeme pozorovať veľké zmeny, ktoré označuje fenomén Arabská jar. V Líbyi podobne ako v Egypte, Tunise a Alžírsku prebiehajú protesty proti vládnemu režimu.

Avšak v Líbyi situácia nabrala nebývalé násilnú podobu, ktorá vyústila do takmer osemmesačnej občianskej vojny a smrti Muammara Kaddáfiho. Spôsob Kaddáfiho smrti bol krutý a nepatričný, ale nie prekvapivý.Tyranom sa to v momente ich pádu stáva. Kaddáfi sa od 2003 začal správať voči Západu priateľsky. Zrejme naňho zapôsobili udalosti, ktoré sa pred šiestimi rokmi odohrali v Iraku. Kaddáfi ako taký hrozbu pre Západ nepredstavoval. Možno akurát pre rebelov, ktorých by bez väčších ťažkostí umlčal, nebyť zásahu NATO. Na (ne)šťastie Líbya oplýva zásobami ropy. A Európa je kontinentom, ktorý potrebuje, aby líbyjská ropa tiekla, preto určite nič nenechá na náhodu.

Ako sme si mohli všimnúť, takmer všade kde vypukne ohnisko nejakých nepokojov je či už priamo, či nepriamo zaangažované aj Amerika.  Najmä, keď ide o krajinu, ktorá má ropu.  Iróniou je, že tvrdý kritik Bushovej „vojny proti terorizmu“ Barack Obama vydáva príkazy teroristov nezatýkať, ale priamo zabíjať. Týmto spôsobom dal zabiť Usámu bin Ládina, Al-Awlakiho v Jemene a americký podpis je nezmazateľný aj na udalostiach v Líbyi, ktoré skončili podobne ako v predchádzajúcich prípadoch – smrťou diktátora Kaddáfiho. Samozrejme Obama priamo za smrť Kaddáfiho nemôže. Avšak jeho rozhodnutie pre vojnový zásah proti Kaddáfimu na strane rebelov bol jasným prípadom „war of choise.“

Arabskou jarou sa končí starý ropný poriadok. Nečudo, že všetci svetoví lídri sú na pozore, ide predsa o celosvetovo najvýhodnejší biznis. Mnoho arabských krajín ohlasuje prechod k demokracii. Čaká ich však ešte poriadne veľké upratovanie s érou chaosu.  Koniec koncov skoncovať s tyranom ja omnoho ľahšie, než vybudovať slobodnú spoločnosť. Budúcnosť Líbye ako priateľa či nepriateľa Západu je zatiaľ otvorená. Skutočným otáznikom arabských revolúcií nie je, kto po zvrhnutých diktatúrach nastúpi ako prvý, pretože nech to už bude ktokoľvek, zlizne si všetko sklamanie prehnaných očakávaní ľudí voči novému režimu. Skutočným otáznikom arabských revolúcií bude, kto sa k moci dostane ako druhý.

Leave a Reply

Bitnami